Známky sú stres

Známky predstavujú určitý stres ako pre dieťa, tak pre rodičov. Malý prváčik je dosť zaťažený samotnou zmenou, ktorú pre neho znamená nástup do školy (rovnako tak i pre rodičov to býva veľká zmena) a už sa musí vyrovnať aj s tým, že jeho „výkony“ sú známkované známkami.

V prvej triede sa deti učia čítať, písať, počítať a všetko je to pre ne nové a nie každé dieťa to zvláda ľahko.                                           Niektoré sa učia pomalšie, iné rýchlejšie, adaptácia                                                                       na školu je u detí taktiež rôzna.

Ak dieťa bude dostávať horšie známky ako jeho spolužiaci, môže sa                                       už od prvej triedy „zaškatuľkovať“ ako horšie či slabšie v niektorých                         predmetoch a aj samo získava o sebe horšiu predstavu, narúša sa                                       jeho sebadôvera. Niektoré deti sú extrémne citlivé a známky môžu                                         vnímať ako hodnotenie nie svojich výkonov, ale samých seba.

Prváčik ešte len ťažko dokáže pochopiť, čo vlastne známka vyjadruje a neraz si to deti naozaj zosobňujú. Horšie známky môžu dieťaťu brať motiváciu do učenia, vytvárať v ňom strach zo školy, pridávať stres. Aj pre rodiča sú známky istou formou stresu. Ak dieťa nenosí jednotky, majú pocit, že musia pridať, viac tlačiť na dieťa, snažiť sa s ním viac pracovať a podobne.

Lenže prváčikovia sú stále ešte deti a nemožno od nich chcieť, aby sa                                   po príchode zo školy venovali učeniu a nacvičovaniu dlhé hodiny.                               Potrebujú aj oddych, aj priestor na hru. Ak ich budeme do niečoho                                   nútiť a chcieť z nich „vydrieť“ perfektné výkony, riskujeme, že dieťa                               začne klásť odpor a vybudujeme v ňom negatívny postoj k učeniu                                     i škole ako takej. Niektoré deti sa zo stresu môžu začať i pomočovať,                               trpieť nočnými morami alebo bolesťami bruška či hlavy.

Horšie známky, porovnávanie sa s lepšími spolužiakmi                                                     vytvárajú  v dieťati pocit, že nie je dosť dobré a ak k tomu pridáme                                       zlé reakcie rodičov, problém je na svete.

Prvý ročník je jednoducho nový začiatok pre dieťa a ak tento začiatok nebude príjemný a dobrý (napríklad aj kvôli horším známkam), dieťa môže získať na školu celkovo zlý pohľad. Azda jedinou výhodou známkovania v prvom ročníku je fakt, že si dieťa od začiatku zvyká na tento systém a pri prechode do druhého ročníka nebude známkami zaskočené.

Lepšie slovné hodnotenie?

O čo lepšie by pre citlivú detskú dušu malého školáčika bolo slovné hodnotenie, ktoré by bralo do úvahy jeho silné i slabšie stránky a nebolo len strohým číslom na stupnici od jedna do päť? Aj pre rodiča by slovné hodnotenie malo iste vyššiu výpovednú hodnotu.

Na druhej strane ale aj podľa skúseností mnohých pedagógov sú dnes rodičia takí zaneprázdnení, že nemajú čas zaoberať sa nejakými slovnými                                   hodnoteniami, chcú radšej známky, ktoré sú pre nich                                                 zrozumiteľnou, jasnou a najmä rýchlou informáciou o ich                                                           dieťati a jeho výsledkochv škole. Ako je to na vašej škole -                                                 hodnotia tam prváčikov známkami,včeličkami alebo slovným                                  hodnotením? Aký je váš názor na známkovanie prváčikov?